Bývame v kontajneri

31.08.2020

Ekologicky. Šetrne. Bezpečne.

Keď sme pred pár rokmi s manželom uvažovali nad domom, voľba bola jasná. Musí byť ekologický a nízkonákladový. Priznám sa, že som poriadne ani nevedela, o čom hovoríme. S odstupom času, keď sme si povedali, že by to mohlo byť už aj reálne, sme sa začali obzerať po rôznch stavebných firmách, prípadne starých domoch, ktoré by sa dali prerobiť. Večer, keď už naša princezná spala, sme v televízii pozerali programy o prerábkach domov, o tom ako by sa to dalo urobiť čo najefektívnejšie. Boli to hodiny a hodiny "čučania do bedne", ktoré nám aj tak nič nepriniesli.

V jeden takýto večer, mi Mužo povedal, že najlepší by bol prepravný lodný kontajner. Pozerala som na neho, ako na blázna. Priznám sa, že sa mi táto myšlienka vôbec, ale že vôbec nepáčila. "Ja nebudem bývať v kontajneri!" bola moja rázna odpoveď. Och bože, aká som len bola hlúpa...No po niekoľkých hádkach, zhliadnutí viedí a fotiek, ako by to asi mohlo vyzerať,som zmenila názor. Chcem! Chcem dom z kontajnera, chcem polovicu presklennú, chcem veľký spoločý priestor, dvojmetrový jedálenský stôl, betónové podlahy, staré železo a drevo....Chcem!

Ja som chcela, banka už menej.  A tak sme museli čakať, a čakať, a čakať. Až sme tento skvelý nápad s domom zavrhli. No čo, ostaneme v byte, aj tak nám tu je najlepšie, upkojovali sme sa. Ale myšliena na dom, mi vŕtala v hlave čím ďalej, tým viac. Musí sa to predsa nejako dať. Zamestnám sa po materskej dovolenke, budeme mať ďalší príjem, banka prižmuri štyri oči, zadĺžime aj naše dieťa a....budeme mať dom. Ha! Nie, ani po tomto sme nemali...

A ďalšia "rana" prišla, keď sme začali zisťovať, čo a ako. Ono to totiž nieje také jednoduché, ako som si predstavovala. Že veď príde niekto, zloží nám kontajner na pozemku a je to. HA! V skutočnosti je to oveľa zožitejšie. Samotným kontajnerom to len začína. Respektíve, začína to pozemkom, ktorý najskôr musíte mať, aby Vám ten kontajner mali kam zložiť. A ďalej, nemôžete predsa bývať v neupravenej kovovej škatuli, a ešte aj použitej. A tak sme hľadali, robili prieskum, oslovili pár firiem a hadajte čo? Nič. Nikoho sme nenašli, keď sme niekomu povedali, čo chceme, pozeral na nás, ako teľa na vráta. Kontajnerové domy sa u nás totiž veľmi "nenosia". Bežné je to v zahraničí, nie u nás.  Nuž, aj taký je život, hovorili sme si. 

Potom však nastala sitúacia, kedy sme sa jednoducho museli vysťahovať. Nebudem sa tu rozpisovať prečo, skratka museli. Bol to osud,alebo niekto tam "hore" to takto zariadil. A možno niekto tam "dole" :) V ten moment mi bolo jedno, prečo sa to stalo takto. Dôležité pre mňa bolo, že "ideme do toho".

Bohužiaľ sme nemali čas na stavanie, a aj prostriedkov bolo menej. A tak sme začali hľadať dom, ktorý už je postavený, s tým, že si ho časom prerobíme. A kto hľadá, nájde:) Našla som inzerát, ktorý ponúkal holodom na celkom veľkom pozemku, s jednou časťou iba z okien aaaa "tramtadadá" postavený z prepravného kontajneru! Skoro som odpadla, Mužo tiež.

Vybrali sme sa teda na obhliadku. Pán,ktorý dom postavil je najsamfasa úžasný človek,ktorý vie, čo robí. Všetko nám vysvetlil. A teda, trošku špecifikácie týchto stavieb.

Dom má základy, ale jedná sa o takzvanú suchú stavbu,keďže na jeho postavenie bolo použitých IBA 100 l vody!

Oceľový nosný systém je vytvorený z lodných kontajnérov (teda je to zrecyklovaný materiál).

Dá sa postaviť za neskutočne krátky čas a skoro kdekoľvek. 

Nie, nespadne, ani ho nevyvráti silný vietor :)

Vykurovanie máme pomocou infrapanelov, umiestnených na strope, čo znamená, že sa nahrievajú predmety v miestnosti a sálajú teplo,čo v praxi znamená, že je teplo všade rovnako.

Presklenie jednej časti domu, zabezpečuje dostatočné svetlo a aj teplo.Niekdy sme ako v sklenníku:)

Má samozrejme aj malé nevýhody, ale o tých písať nebudem, keďže každý sme iný, a nám nevyhovuje niečo, čo by mohlo iným vyhovovať. 

Skrátka sme sa dostali k nášmu vysnívanému domu.:) Problém, opäť, robila banka, pretože to je podľa nich neštandardná stavba,keďže nieje z tehly. WTF? Sme v dvadsiatomprvom storočí...Ale dobojovali sme až dokonca a dom teda kúpili:) 

Čo sa týka vybavenia, tu sme sa držali hesla : "Niesom taký bohatý, aby som si kupoval lacné veci". Čo u nás znamená, že máme zariadenie,ktoré nebudem musieť a chcieť vymeniť najbližších sto rokov.:) A ďalej v hesle minimalizmu, sme vynechali všetky zbytočné skrinky a skrine, úložné priestory. Keď totižto nemáte úložný priestor, nemáte čo do neho ukladať. A tak máme, možno pre niekoho, poloprázdny dom, ale za to ekologický, funkčný a ekonomický. Máme v ňom len to, čo reálne využijeme. Kuchynskú linku máme z nerezu bez zbytočných horných skriniek, ktoré som nikdy nepotrebovala a slúžili len na odkladanie neporiadku.


Áno, náš hrad ešte nemáme dokončený, ešte budeme veľa vylepšovať, ale, je to náš domov. Miesto, kde sa nám hrajú deti, miesto, kde si dávame kávu z priateľmi, miesto kde sa hádame a milujeme, miesto, kde sa radi vraciame...Jednoducho DOMOV. 

Ekologický, šetrný, bezpečný,náš.

A poviem Vám, čím dlhšie bývame, tým viac prichádzam na to, že naozaj viac vecí nepotrebujeme :) Chvalapanu bohu za minimalizmus.:)


Všetky otázky týkajúce sa domu Vám radi zodpovedia na tejto stránke : 

www.nanovo.sk





© 2018 My green world/ Dexy Ladenberger
Vytvorené službou Webnode Cookies
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky